Diana Bieliková
Samota
Osamoteným dušiam. Marilyn Monroe... Všetkým ženám, ktorým pokoj v duši nie je vlastný. Ženám, ktoré sú opustené uprostred davu.
Osamoteným dušiam. Marilyn Monroe... Všetkým ženám, ktorým pokoj v duši nie je vlastný. Ženám, ktoré sú opustené uprostred davu.
Vždy si pragmaticky vtĺkala do hlavy, že samovraždy sú len pre zbabelcov. Že ona by takú chybu nikdy v živote neurobila. Toľká hanba.
Ak mám zomrieť, tak dnes. Ak mám žiť, až zajtra. Prosím. Prosím. Už ma nebi. Alebo ak chceš, udri si. Teraz. Znesiem. Občas si láskavý a jemný. Vzápätí krutý a temný. Si Boh. Si nenávisť. Si láska a diabol. Nevládzem bojovať.
Sú muži, na ktorých do konca života nezabudneme. Sú muži, na ktorých by sme najradšej zabudli. Bol si jedným z oboch. Ty. Muž na M. Amen.
V temnote vidím tvoj úsmev. Moje oči stali sa jasnejšími. Cítiš moje teplo na svojej koži? Nehanbi sa. Posadnutosť. Dobrovoľne posadnutá. Ovinutá tvojimi chápadlami, z nadvlády ktorých sa je takmer nemožné vymaniť.
Dusí ju vlastné svedomie. Výčitky. Hlas kdesi v jej podvedomí, ktorý tíško nenápadne ako letný vánok šepká: „Za nič nestojíš. Nezaslúžiš si to, čo máš a už vôbec nie niečo lepšie. Čosi ako šťastie.
„Uvedomili sme si hodnotu skutočného pedagóga, ktorý nás na cestu životom pripraví na všetky možné i nemožné scenáre. Pedagóg, ktorý je psychológom. Pedagóg, ktorý je oporou, priateľom, rodičom ale predovšetkým človekom.“
Ty vieš, že sa mu darí. Vieš, že sa mu plní jeho životný sen. Vidíš, že je plný šťastia. Si šťastná aj za neho. No kto je šťastný za teba?
Naivne si myslíme, že sú plytkí, nezrelí a zaslepení. Pomyslíme však niekedy, na to, že to, čo ukazujú nám, to, čo ukazujú svetu je len akousi ilúziou, ktorú ukážu radšej ako svoju dennú realitu?
Vtedy dávno ho ľúbila úplne. Hlboko. S chybami. So zlozvykmi. Odmietal ukázať seba. Svoju nevinnosť. Svoje útrapy. Svoje slzy. Svoje prekliatia. Svoje...