Učitelia - najdôležitejšie osoby v ceste životom

Autor: Diana Bieliková | 20.6.2016 o 21:55 | (upravené 22.6.2016 o 21:17) Karma článku: 2,59 | Prečítané:  196x

Uvedomili sme si hodnotu skutočného pedagóga, ktorý nás na cestu životom pripraví na všetky možné i nemožné scenáre. Pedagóg, ktorý je psychológom. Pedagóg, ktorý je oporou, priateľom, rodičom ale predovšetkým človekom.

Gymnázium. Vravia nám: „Ste na výberovej škole, na najlepšom gymnáziu z celého kraja. Učte sa, memorujte a drilujte, čo vám sily stačia. A ak nestačia, tak tu nemáte čo robiť!“ Už zo zvyku tisíckrát opakované frázy, pamätajúce si ešte naši rodičia, ktorí tu študovali pred dvadsiatimi rokmi. Občas neviem, či tieto svoje mantry opakujú viacerí stredoškolskí pedagógovia pre nás alebo viac sami pre seba.

Iste, ak si vyberieme po ukončení základného vzdelania gymnázium ako miesto svojho ďalšieho pôsobenia, očakáva sa od nás, že máme v budúcnosti v plánoch vysokú školu, a teda budeme k svojmu štúdiu pristupovať zodpovedne. Samozrejme, niekedy sme leniví, inokedy máme množstvo osobných problémov, ale väčšinou sa snažíme.

Keďže sme mali na základnej škole výborné výsledky, ešte chvíľku po nastúpení na gymnázium si môžeme naivne myslieť, že nám pôjde znovu všetko ako po masle. Omyl. Nepôjde. Zatiaľ  čo sa spamätávame z náročnosti štúdia a zistenia, ako veľa máme medzier vo vedomostiach, ktoré už vraj naše mozgové bunky mali spracovať pred niekoľkými rokmi, niektorí pedagógovia si doslova vychutnávajú pohľad na naše pokrútené tváre, nechápavé výrazy a otázky na podľa nich úplne simplicitné veci. Samozrejme nie všetci sú rovnakí. Nie všetci si myslia, že my študenti sme len množstvom lenivých bezduchých a stratených prípadov.

Prečo sa vlastne niekedy úplne odmietame učiť na daný predmet a radšej len akosi preplávame ročník s pravidelnými modlitbami k všetkým mytologickým bohom a bytostiam, aby sme prešli a nemuseli sa stretnúť počas letných prázdnin na komisionálnom preskúšaní?  Pri už spomenutej prvej skupine našich učiteľov je naozaj veľmi náročné nestratiť motiváciu sa učiť. Učiť sa s radosťou. Učiť sa pre seba, pre budúcnosť a pre budúce generácie.

Už odmalička som považovala učiteľov za našich náhradných rodičov po dobu, ktorú sme povinní stráviť dennodenne v škole. Avšak počúvať a mať za vzor človeka, ktorému sú naše vedomosti celkom ľahostajné a ktorý je úplne odolný voči každej štipke prirodzenej medziľudskej empatie? Ďakujem, neprosím. Mnohí z nás žiakov tohto človeka odignorovali, naučili sa naspamäť 20-30 strán, nič si neodniesli do života, absolútne nijako ich desiatky hodín literatúry či občianskej náuky neobohatili a šli ďalej. Ale čo my? Čo s nami, ktorí radi počúvame, radi by sme si vzali ponaučenie z chýb iných, napríklad prostredníctvom výbornej slovenskej klasickej literatúry, ktorá nám ale nebola správne a už vôbec zaujímavo prezentovaná? Alebo tí, ktorí by chceli ísť na Právo či Filozofiu, ale absolvované prednášky ich celkom od tohoto výberu odradili? I keď myslíme na to, že potrebujeme dobré známky a vedomosti, aby sme sa dostali na vysokú školu a mohli byť úspešní v živote. I keď myslíme na to, že každý učiteľ má svoje vlastné učebné metódy, pri ktorých zmaturovali naši rodičia, a teda pravdepodobne nebudú úplne najhoršie a mali by sme ich zvládnuť aj my, povedzme si na rovinu, je možné si pri takomto prístupe nájsť odbor, v ktorom by sme sa mohli v budúcnosti uplatniť a byť profesijne šťastní a vyrovnaní?

Presne po takýchto skúsenostiach sme začali bojovať o výmenu pedagógov na daných predmetoch. Istotne si môžeme za mnohé veci sami, no myslím si, že pripravovať nás pre život a budúce generácie by mal niekto, koho práca s mládežou skutočne napĺňa. Niekto, kto považuje predávanie svojich vlastných vedomostí za poslanie. Niekto, kto je pre nás celkom prirodzene ľudským i profesijným vzorom.

Presne po dvoch rokoch neodbytného žobronenia u vedenia školy nám boli udelení dvaja úžasní učitelia s veľkým U! Odborníci vo svojom odbore, ktorých by som dopriala zažiť každému jednému študentovi. Po tomto období sme si uvedomili hodnotu skutočného pedagóga, ktorý nás na cestu životom pripraví na všetky možné i nemožné scenáre. Pedagóg, ktorý je psychológom. Pedagóg, ktorý je oporou, priateľom, rodičom ale predovšetkým človekom. Pretože ak je niekto ochotný mi obetovať svoj voľný čas, niekedy i na úkor rodiny, len z dôvodu, aby mi vysvetlil učivo, ktoré som nepochopila a nič odo mňa na oplátku nechce, alebo ak jednoducho odsunie vlastné záujmy a uprednostní mňa, žiačku, ktorá mala psychický problém a nevie si s ním rady, tak si jednoducho myslím, že presne tento pedagóg si zaslúži nielen minimálne 20-násobok priemerného slovenského platu, ale hlavne spätnú odozvu študentov. Zaslúži si vidieť, že jeho snaha a dlhoročné trpiteľstvo v spoločnosti mládeže neboli márne. Má zmysel snažiť sa študentom vštepovať množstvo svojich vedomostí, výchovu, múdrosť a neskôr pozorovať výsledky predchádzajúcej driny v podobne inteligentných, snaživých a úspešných mladých ľudí.

Drahí študenti, z vlastnej skúsenosti viem, že prokrastinácia a lenivosť sú našou prirodzenou súčasťou, a tak nás z času na čas premôžu. Viem, že niekedy svoje osobné problémy uprednostníme pred školou. Viem, že sme častokrát znechutení a demotivovaní okolnosťami, systémom nášho školstva i tzv. povinnocestnými učiteľmi, ktorí si povedia na hodinách svoje a viac ich študent nezaujíma. Avšak o to viac by sme si mali vážiť tých, ktorí sú skutoční a nefalšovaní učitelia života. A tak ďakujem Vám, pán Doktor filozofie. Ďakujem za každú jednu vedomosť. Ďakujem, že ste nám ukázali cesty umenia i predstavili a sprístupnili úskalia filozofie, ktoré by sme inak nikdy neboli nespoznali. Ďakujem v mene Rembrandta. Ďakujem v mene Leonarda da Vinciho. Ďakujem v mene Berniniho i Chagalla. Ďakujem Vám, že ste mi ukázali, čo je mojou profesijnou i ľudskou úlohou. No najväčším darom, aký ste mi mohli dať, je ukázanie zmyslu života v najťažších chvíľach. Nikdy Vám to nezabudnem.

Ďakujem i Vám, mojej najdrahšej pani Doktorke pedagogiky, ktorá nám priblížila svet literatúry a ukázala, že bez Nabokovovej Lolity, Pišťánkovho Rácza či Tolstojovej Anny Kareninovej by bol svet o čosi viac plytký, o čosi viac povrchný a materiálny. Každý jeden deň nám dokazujete, že spisovatelia sú ľudia ako my, ukázali ste nám ich zmýšľanie i dôvody ich politického či osobného konania. Ukázali ste nám, že svet nie je len o memorovaní. Predstavili ste nám svet fantázie a písania, v ktorom mnohí z nás objavili seba samých. Objavili sme svoje ja.

Preto vám, drahí učitelia, patrí veľké - Ďakujeme! 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?