reklama

O tekutom piesku, šialenstve a prahnutí po zubatej...

Vždy si pragmaticky vtĺkala do hlavy, že samovraždy sú len pre zbabelcov. Že ona by takú chybu nikdy v živote neurobila. Toľká hanba.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Sedela na posteli. Na posteli v pomerne luxusnej izbe, luxusnom dome, luxusnej štvrti. Zízala do tyrkysu a v mysli podvedome spájala nezrovnalosti steny do geometrických útvarov tak, ako to robí vždy, keď sa potrebuje sústrediť na svoje myšlienkové pochody a zrovnať si realitu s vnútorným svetom.

Sedela na posteli, zízala do tyrkysu a premýšľala nad spôsobmi ukončenia svojho bytia. Vzala do ruky čierne pero – na zvláštne príležitosti – a čierny zápisník – na zvláštne príležitosti. Začala písať. Písať sebavyznania, odkazy na večnosť, listy na rozlúčku. Osobám, o ktorých si myslela, že za to stoja. Osobám, o ktorých mala veľmi vysokú mienku. Verila v nich. V ich prirodzené ľudské dobro a akési čarovné vnútorné prežívanie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slzy stekali po tvári, ktorej výraz prezrádzal, že majiteľka je na míle vzdialená od skutočnosti, niekde v minulom živote, minulých útržkoch zožltnutých sentimentálnych momentov. Hysterická a nezastaviteľná triaška tento dojem len umocňovala. Pomiatla sa. Celkom určite sa musela pomiasť.

Vždy si pragmaticky vtĺkala do hlavy, že samovraždy sú len pre zbabelcov. Že ona by takú chybu nikdy v živote neurobila. Toľká hanba. A predsa... Keby si za každú myšlienku na dobrovoľné ukončenie svojich životných funkcií odložila euro, dnes by si mohla pravdepodobne kúpiť slušné auto, hodinky v zaujímavej cenovej relácii, či dovolenku v zahraničí. Ona si však neodkladala čisté a nefalšované nič, a tak dnes len píše listy, odkazy, želania a ďakovania. Nie je v nich nič zlomyseľné, možno výsmešné, avšak nie zákerné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zastavila sa. Ľahla si na chladnú podlahu a nepríčetne skladala geometrické vzory. Pre zmenu na strope. Zrazu, ako tak ležala a hromadila si v mysli pyramídy a súhvezdia do pomyslených galaxii, jej pohľad zaujalo čosi iné. Ostrie nožníc. Obyčajných tupých nožníc. Čo ak...? Ale kdeže... Ale čo ak?

Slečna berie nožnice do pravej ruky, vyhŕňa ľavý rukáv a pokúša sa ublížiť si. Aspoň poškodiť tkanivo. Zažiť aspoň štipku fyzickej bolesti. Nech čepeľ otáča do akejkoľvek polohy a akokoľvek sa snaží, zisťuje, že to bol len jeden z jej hlúpych a chabých nápadov. Akurát čo si doškriabala zápästie a nič z toho... Aj tak by ostatní mali len mnoho zbytočnej práce s odpratávaním narobeného neporiadku. Pridávať im starosti, ešte to tak...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Hruď jej horela. Nie však príjemne, nie vzrušením. Musí sa to skončiť. Dokedy má prežívať ešte túto rakovinu mysle? Rakovinu tela? Rakovinu duše? Rakovinu reality? Už nezvláda ani svoje reakcie na skutočný svet. Ani svoju najbližšiu rodinu. Je celkom sama, samučičká. Ako dievčina z filmu uprostred nebezpečia vyprahnutej púšte. Nedokáže už poriadne ovládať ani len svoje končatiny.

Obrázok blogu

S jediným človekom sa rozlúčila ihneď ako sa to celé rozhodla ukončiť. Zobral to v podstate celkom hrdinsky. Snažil sa ju odlákať od plánovaného činu alebo sa zameral len na seba? Nevie a nechce ani len tušiť ako to celé malo v skutočnosti dopadnúť. Vnímala to ako zradu, že zostal úplne pokojný. Ani na sekundu ho to nevyviedlo z miery. Nebyť jeho...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nebyť toho zavibrovania mobilu, ktoré údajne hlásilo novú správu. Slečna správu otvorí, čo by už len ona mohla stratiť? Súdnosť? Panenstvo? Život?

Ale kdeže. Všetko jedno.

Známy z dávnych čias. Ozval sa. Čo by ten asi tak mohol chcieť? Rozprávať sa o zmysle života? Celkom určite nie. Klasika. Chýba mu ľudské teplo iného tela. Nech. Kašlať na neho. Kašlať na sex. Kašlať na všetkých. Kašlať na všetko.

Nech sa všetci ľudia hoci i zbláznia z nedostatku tejto základnej pudovej činnosti. Jej už je všetko dávno ukradnuté. Kedysi jej na ňom záležalo a správala sa tak, ako by sa od mladej dámy čakalo, ale dnes... Dnes je už len sama sebou. Nahá pred človečinou. Nahá pred človečenstvom.

Ťahá z nej vety, musí to byť výkon hodný priam olympijského víťaza. Zaslúži si. Čoby nie. Aspoň dnes. Aspoň v posledné minúty utrpenia si môže spestriť. Nie snáď?

Postupne však prichádza opäť k sebe. Nachádza obrysy reality. Hlupaňa. Mladík počúva. Vysvetľuje a pretláča myšlienky na opačnú stranu. Znovu a znovu. Bude to trvať snáď donekonečna. Hlupaňa.

Čím dlhšie však vedie dialóg s mladíkom, s mladým mužom, ktorý vlastní kamenné srdce a tvár s drzým úškľabkom na pol úst, tým viac si uvedomuje, že je jediný, kto ju nenechal. Nenechal ju na dne priekopy topiť sa v tekutom piesku. Jediný zostal. Nemusel. Pokojne sa mohol prizerať, arogantne sa osopiť, stočiť na päte a vykročiť vpred akoby ju nikdy ani nebol poznal.

Zostal. Podal pevnú ruku. Vytiahol ju i proti jej vôli. Usmial sa a vzal ju na ramená ako malé dieťa.

Šialené. Dodnes netuším, či to bola náhoda, osud, hviezdy, horoskop alebo sa tak nejako všetko spojilo, aby na tomto svete bolo o jednu takmer zbláznenú dušu viac. Netuším prečo on. Netuším, prečo jeho úlohu nedostal v tomto predstavení niekto iný, niekto, na koho sa tak všeobecne spoliehalo. Avšak...

Asi to tak malo byť. Muselo to tak byť. Pretože s oboma sú v tomto svete zamýšľané ešte veľké plány. Celkom určite. Inak by sa ich cesty pravdepodobne nikdy nepreťali...Pretože ak sa raz niečo má stať, budú sa hory prenášať, more prechádzať po hladine a hoci i diať zázraky.

Čo za titanské činy ešte dve zázračné duše čaká, ukáže len sám život životný...

Diana Bieliková

Diana Bieliková

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Slová. Verše. Strofy. Písanie pre mňa znamená všetko, čo mám. Písanie som ja. Písanie si ty. Zoznam autorových rubrík:  Pre svetSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu